Som Slabší Ako Myšlienka

Som slabší ako myšlienka
Čo láme ma vo dvoje
Som slabší ako pocit
čo sa v mysli smeje

Strieborné vtáky, čo lietajú
pod čiernym baldachýnom
nebeským
Vyzobávajú oči pocitov
...podivných...

Je to ako pohyb v bludnom kruhu
...husle plné krvi...
...krv plná hmyzu...
Ticho odovzdáva dar tieňom
...a odpláva preč po rieke citu...

...podivne a po tichu
...je to ako pohyb v bludnom kruhu...
...dokola a dokola...po špirále...dole...
... ...                                                                                                                                                                                                                     Peter  Markovský, III.C

Mesiac Striebristý

Divné kvety vyrastajú z očí
mŕtvych škriatkov
 v záhradách
pod kopcom
Zblednuté ponuré
pohľady ich pretínajú

...Mesiac striebristý...

Sladká horkosť nočných smútkov
klaunov a harlekýnov
...uspi mi srdce, rozum...

Mŕtve fialky, mŕtve ruže
...
nočný šepot stebiel tráv
nočný šepot...

...Mesiac striebristý...                                                                                                                                            Peter Markovský, III.C 

Sonet

Labyrinty ciest

Atramentové brány starobylých poznaní,

krídla noci rozpínajú v tvár,

osamelý osud duše večných zatmení,

labyrintov spletitých ciest pár.

Páperové vločky ukrytého tajomna,

svetlám rána udávajú smer,

zbohom nociam včerajška,

striebristým štetcom vykresľujú deň.

Loď stratených duší,

plachty skvúcich nádejí,

hladina lúčov Sĺnk.

Labyrinty posplietaných ciest,

páperové vločky budú ma dnes viesť,

po hladinách nových osudov.

 Barbora Kéryová, VII.A

Dážď

Mračná temnôt zakrádajúcich sa chmúr,
slepý básnik spustnutého domu múr,
trasľavou dlaňou pohládza lži osudu,
...vlčie  vitie...
...neutíchajúci dážď...

Hľadajúc svetlo, črepy svojich snov,
klamala láska, klamal štebot vtákov hôr,
klamalo Slnko, Mesiac nárekov,
...len stroskotaná loď...
...neúprosný mráz...

Unikne vetru, ustane raz dážď?

Mračná temnôt zakrádajúcich sa chmúr,
slepý básnik rozbúra ten múr,
lež čas večnosti rýchlejším sa zdá,
...striebristý dážď padá...
...padá...

Barbora Kéryová, VII.A